Rímskokatolícky kostol sv. Antona

Spišská Belá, mestečko pod Vysokými Tatrami si napriek mnohým prestavbám v posledných desaťročiach zachováva stredoveký charakter pôdorysu. Z neho možno usúdiť, že Spišská Belá sa nevyvíjala od svojho počiatku ako mesto a vôbec sa nedá hovoriť o plánovanom mestskom celku. Pôvodné obyvateľstvo slovanského pôvodu sa usadzovalo okolo potoka, kde nachádzalo dostatok obživy. Prvá zmienka o plebánii je z roku 1092. Prvým kostolom, o ktorom sa dozvedáme z kroniky, bol kostol sv. Valentína, ktorý stál už roku 1208, teda ešte pred tatárskym vpádom. Stál pri potoku a jeho situovanie svedčí o staršom pôvode ako sú stavebné začiatky novšieho, dodnes zachovalého kostola sv. Antona Pustovníka.
Z kanonickej vizitácie (1674) sa dozvedáme, že kostolík sv. Valentína bol murovaný. Zhorel v roku 1707.
Rímsko-katolícky kostol sv. Antona Pustovníka sa začal budovať na návrší, podobne ako všetky kostoly na Spiši po polovici 13. storočia. Plynulo to z ponaučenia, ktoré pôvodné no i prisťahované obyvateľstvo získalo po tatárskych vpádoch (1241-1242). Kostol na kopci fungoval ako malá pevnôstka. Kostol sv. Antona Pustovníka začínajú budovať noví osadníci, a prvá stavebná fáza sa viaže k 60-tym rokom 13.st..Uhorský kráľ Štefan V. im v roku 1271 udelil výsadnú listinu potvrdzujúcu privilégiá nemeckých hostés. Z tohto obdobia pochádzajú zachované obvodové múry lode, triumfálny oblúk so štvorcovým presbytériom a západný portál. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s ťažkými hranolovitými rebrami, len na hranách trochu skosenými, čo dokazuje príslušnosť k cisterciánsko- burgundskému slohu, ktorý sa vtedy rozšíril aj na naše územie. K prvej stavebnej fáze patrí aj západný, stupňovito usporiadaný portál s okrúhlymi vloženými stĺpikmi. Hlavice tvoria jeden súvislý pás, pričom pravá strana je zdobená reliéfnym ornamentom viničových listov. Portál patrí do skupiny neskorománskych portálov.
K ďalšej úprave kostola došlo v 14. st. pod vplyvom hospodárskej prosperity mestečka. Presbytérium bolo rozšírené do dnešnej podoby, získalo polygonálny uzáver s piatimi stranami osemuholníka. Kamenné rebrá klenieb majú pretiahnutejší profil, sú žliabkované s úzkou strednou plôškou. V exteriéri zachytávajú ťarchu klenieb štyri murované oporné piliere. Štíhle gotické okná sú zahrotené lomeným oblúkom, východné aj so zachovalou lalokovitou kružbou. Na severnej stene presbytéria sa nachádza fragment nástennej maľby znázorňujúci pravdepodobne postavu sv. Antona Pustovníka, ktorú datujeme podobne ako dostavbu presbytéria do 14.st.
Na severnej stene presbytéria je situované gotické kamenné pastofórium. Priestor s kovanou mriežkou má podobu románskych ústupkových portálov, pastofórium je ukončené stupňovito, v strede je umiestnená schématicky reliéfna postava trpiaceho Krista- Vir dolorum. Celá architektúra pastofória je polychrómovaná červenou a modrou farbou.
Nasledujúca stavebná činnosť na kostole pokračuje až v súvislosti s hromadnou rekonštrukciou, ktorá prebiehala na Spiši po husitských vojnách v prvej polovici 15.st. V tejto stavebnej etape bola loď kostola zaklenutá na dva stĺpy, čím opticky vzniklo dvojlodie podľa vzoru juhočeských dvojloďových kostolov. Klenba je jednoduchá krížová, len v priestore východnej časti obkročná. Svorníky v krížení majú ornamentálnu a figuratívnu výzdobu v podobe baránka, ružice, hviezdy, kríža. Na severnej strane hlavnej lode bola dobudovaná akási bočná loď- kaplnka zasvätená sv. Valentínovi. Je zaklenutá štyrmi poľami krížovej klenby a má štyri okná polkruhovitého uzáveru. Tiaž klenieb nesie v exteriéri mohutný oporný systém v tvare hrubých pilierov.
Dominantou celej stavby je nesporne veža kostola, ktorá v priebehu vekov zmenila svoj vzhľad niekoľkokrát, naposledy v roku 1832, keď získala pseudogotický výraz.
Nielen architektúra kostola je obdivuhodným dokladom zručnosti našich predkov, rovnako aj mobiliár kostola tvoria umelecky a historicky vzácne artefakty. Dnes je kostol zariadený pseogotckými oltármi, ktoré nahradili pôvodne gotický mobiliár- 8 gotických krídlových oltárov. Zachovali sa aj patronátne lavice umiestnené v prvej časti pôvodného štvorcového presbytéria zo 16. storočia.
Z bohatej sochársko-maliarskej výzdoby kostola sa zachovalo len niekoľko plastík, medzi inými aj Madona s dieťaťom (posledné desaťročie 15.st.), ktorá je umiestnená v presbytériu a pochádza z oltára P.Márie. V 20. st.bola nevhodne reštaurovaná a dnes dotvára jej výraz len drevený povrch bez polychrómie.
Na hlavnom pseudogotickom oltári sú dnes umiestnené dve neskorogotické plastiky sv.Mikuláša a sv. Antona Pustovníka. Plastiky sú všetkými slohovými znakmi navzájom späté, preto tu môžeme konštatovať vplyv levočskej dielne obdobia okolo roku 1500.
Plastika Ukrižovaného Krista (druhá pol. 14.st.), umiestnená na tráme triumfálneho oblúka je pre svoje umelecko-historické hodnoty jedným z najvýznamnejších diel. Tento Kristus patrí medzi tzv. tiché typy ukrižovaných, kríž má tvar Lignum vitae- Stromu života, ramená kríža boli ukončené okrúhlymi astrálnymi symbolmi štyroch evanjelistov, z ktorých sa zachoval len orol- symbol evanjelistu sv. Jána vo vrchole kríža.. Zvláštnosťou sú pohyblivé ruky Krista, ktorý sa počas obradov Veľkej noci ukladal do Božieho hrobu, pričom sa ruky spustili vedľa tela.
Súčasťou interiéru kostola je bronzová krstiteľnica, ktorá patrí do veľkého súboru (21) krstiteľníc na Spiši, ktoré pochádzajú zo známej stredovekej zvonolejárskej dielne v Spišskej Novej Vsi. Belianska sa skladá z dvoch častí, pričom medený vrchnák cibóriového tvaru je zo 17. storočia.
Neodmysliteľnou súčasťou interiéru kostola je organová skriňa, ktorá pochádza z dielne významného rezbára Pavla Grossa zo Spišskej Soboty zo 17.st..Organ bol v polovici 18.st. doplnený polychrómovanou drevorezbou.
Chrámový interiér bol zbarokoizovaný v 18.st., no neskoršie zásahy prekryli aj tieto slohotvorné snahy. Na stenách hlavnej lode boli zrealizované nástenné maľby spišským maliarom Jozefom Hanulom.

Prílohy
Mesto Spišská Belá, Petzvalova 18, 059 01 Spišská Belá, Tel.: +421 52/4680511, Fax.: +421 52/4680501, e-mail: jneupauerova@spisskabela.sk, IČO: 326518,DIČ: 2020674953